V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu.

„S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý.

Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava

„Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych.

Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd.

V rozhovore sa dozviete:

• ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode,
• prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne,
• čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme,
• ako sa nám na jar mení spánok,
• aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu.

„Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma.

Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné.

„Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa.

V rozhovore sa dozviete:

• ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu;
• čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech;
• prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne;
• prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.