Bitka pri Moháči trvala menej ako dve hodiny, čo je kratšie ako dĺžka priemerného vojnového filmu. Rýchla porážka uhorského vojska 29. augusta 1526 pravdepodobne prekvapila aj samotných Osmanov.

„Na bojisku zostali hlboko do noci a ešte aj na ďalší deň tam nastúpená armáda čakala, či po úvodnej fáze náhodou nepríde to skutočné uhorské vojsko,“ hovorí vedec z Vojenského historického ústavu Michal Duchoň.

Pri bitke a následnom osmanskom plienení zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský, približne 50-tisíc ľudí a 100-tisíc ľudí bolo odvlečených do otroctva.

„Znie to hrozne, ale pre krajinu bolo väčším problémom úmrtie vysokopostavených cirkevných hodnostárov a šľachticov. V priebehu zvyšku roka 1526 vlastne došlo v celej krajine k rozpadu moci. Už bezprostredne po bitke zavládla totálna anarchia a žoldnierske vojská, ktoré sa na bojisko ešte len blížili, začali po ceste späť lúpiť, lebo vedeli, v akej situácii sa ocitli,“ opisuje situáciu spoluautor publikácie Osudový Moháč, ktorá vychádza pri príležitosti 500. výročia udalosti.

Instagram je miesto, kde dokážete získať radu na všetko. Problém je, že keď hľadáte informácie o zdraví alebo životnom štýle, často narazíte na protichodné informácie, na rady, ktoré veda dávno vyvrátila, či na promo drahých a zbytočných produktov.

Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček na svojom profile s názvom karin_science mnohé populárne fámy z oblasti farmácie, vedy a medicíny vyvracia.

„Určite by som sa pozrela na to, či daný človek netvorí obsah len na základe emócií,“ hovorí o tom, ako sa dá identifikovať zodpovedný influencer.

„Ak sú niektoré jeho reelska nudné, je to dobré znamenie. No ak sú všetky jeho príspevky a videá len veľmi emočné a kontroverzné, je to pre mňa tak trochu výstražný signál,“ dodáva Marček, ktorú tento rok časopis Forbes zaradil medzi top 32 influencerov Slovenska.

V podcaste sa dozviete:

• na čo si dať pozor pri výživových produktoch propagovaných na Instagrame;
• že niektoré štúdie za výživovými doplnkami a kozmetikou sú iba reklamou v prestrojení;
• prečo neodporúča „detské kiahňové párty“;
• ako sa správne starať o lieky počas horúčav;
• prečo je problém, keď lekárnikov berieme len ako predavačov.

Neuroimunologický ústav SAV spolurealizoval prvú slovenskú epidemiologickú štúdiu demencií. Z dát vyplýva, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84 000 pacientov s demenciou a podľa odhadov môže toto číslo do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %.

Neurovedec a imunológ Norbert Žilka však hovorí, že tieto čísla máme stále vo veľkej miere vo svojich rukách. Zhruba 50 percent pacientov by sa totiž príznakom demencie, ktorú tvorí najmä Alzheimerova choroba, vedelo vyhnúť.

„Výsledky zmeny životného štýlu sú jednoznačné a človeku sa až rozum zastavuje, ako môže byť v biológii niečo tak výrazne efektívne,“ hovorí vedec, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V podcaste sa dozviete:

• prečo Alzheimerova choroba postihuje častejšie ženy,
• aký typ pohybu prospieva mozgu najviac,
• že kľúčový vek pri Alzheimerovej chorobe je obdobie po 40-ke,
• ako vplýva na rozvoj ochorenia herpes.

Žila v presvedčení, že má dokonalé manželstvo, kým jej vyšetrovateľ neukázal zábery z vlastnej spálne. Prípad Gisèle Pelicot, ktorú jej vlastný muž roky ponúkal desiatkam cudzích mužov, šokoval celý svet a prepísal vnímanie sexuálneho násilia. Prinášame vám exkluzívnu ukážku z jej knihy s názvom Óda na život. Gisèle Pelicot v nej minútu po minúte opisuje moment, keď sa na policajnej stanici dozvedela, že v jej posteli sa bez jej vedomia vystriedalo 53 násilníkov.

Stojí na pódiu, pod ním skáče dav. Kocka na košeli, dlhý vlas a imidž chlapca odvedľa pripomínajú Cobaina. A Ježiša.

Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov.

Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách.

V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

Dominika Fričová sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Verí, že ak porozumieme mozgu, môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme a akí sme. Vo svojej knihe preto vysvetľuje, čo sa deje v mozgu v rôznych bežných situáciách a ako tieto deje ovplyvniť.