V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu.

„S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý.

Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava

„Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych.

Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd.

V rozhovore sa dozviete:

• ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode,
• prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne,
• čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme,
• ako sa nám na jar mení spánok,
• aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu.

„Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma.

Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné.

„Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa.

V rozhovore sa dozviete:

• ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu;
• čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech;
• prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne;
• prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť.

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom.

Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami.

V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín.

„Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie.

„Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec.

Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní.

V rozhovore sa dozviete:

• že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku;
• prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát;
• ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami;
• ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu;
• čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.

Lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu – kuchárska kniha spája najnovšie poznatky o výžive, črevnom mikrobióme a zdraví s osobným príbehom a radosťou z varenia. Ukazuje, prečo je jedlo oveľa viac než len palivo pre telo, ako naše chute formujú spomienky a emócie a ako možno vedeckú teóriu premeniť na jednoduché a chutné jedlá, ktoré podporujú dlhodobé zdravie. Prečítajte si ukážku z nej vrátane dvoch jednoduchých receptov.

Približne pred 7 500 rokmi sa po Európe začali rozširovať prví farmári a zakladať malé osady. Jedno z najväčších nájdených osídlení založili na území dnešných Vrábľov pri Nitre, kde už roky prebieha archeologický výskum.

Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili.

O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope oddeľujúcej jednu osadu od ďalších dvoch. Výskum vo Vrábľoch koncom minulého roka zaujal aj prestížny časopis Science.

„Prvá dôležitá otázka je, či tam vôbec došlo k násiliu. Chýbajú nám totiž lebky a práve na hlave sa v antropológii a archeológii najčastejšie nachádzajú stopy po smrteľných úderoch,“ hovorí antropologička a bioarcheologička Zuzana Hukeľová, ktorá nájdené kosti skúma.

Dodáva, že mohlo ísť aj o rituály spojené s vtedajšími klimatickými zmenami.

„Možno sa domáci potrebovali chrániť a verili, že ak niekoho alebo niečo obetujú, situácia sa napraví. My to dnes vnímame cez svoju perspektívu, keď už prírodným javom rozumieme. Oni však napríklad pri búrke nevedeli, čo ju spôsobuje: či sa niekto hnevá, či bude trvať večne alebo či ich zabije,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Univerzite v Kieli v Nemecku.

Takýto pocit ohrozenia v prípade dlhodobejších zmien mohol byť podľa nej spúšťačom rituálov a následných násilných udalostí.