Vysoký krvný tlak nebolí a človek o ňom nemusí celé roky vedieť. V našich cievach pritom môžu postupne prebiehať zmeny, ktoré neskôr vedú k ateroskleróze, infarktu či ďalším vážnym komplikáciám. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s biochemičkou a kardiovaskulárnou fyziologičkou Oľgou Pecháňovou z Centra experimentálnej medicíny SAV rozprávame o tom, čo sa pri hypertenzii skutočne deje v našom organizme. Dozviete sa, prečo sú cievy oveľa viac než iba „trubice“, akú úlohu zohráva endotel a prečo môže aj jednoduchá molekula oxidu dusnatého ovplyvňovať náš krvný tlak. Rozhovor sa venuje aj oxidačnému stresu, ateroskleróze a tomu, prečo môže byť infarkt iba náhlym vyvrcholením ochorenia, ktoré sa vyvíjalo celé roky. Oľga Pecháňová vysvetľuje aj to, čo môžeme pre svoje cievy urobiť pohybom a stravou, ako fungujú polyfenoly a či je naozaj zdravé dať si pohár červeného vína. Približuje tiež aktuálny výskum dlhodobého covidu a rozdiely v reakcii zdravého organizmu a organizmu s pridruženými ochoreniami. Vypočujte si epizódu o tom, čo sa v našich cievach odohráva dávno predtým, než sa objavia vážne zdravotné problémy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Čo môže o Slovensku vedieť človek, ktorý sa mu venuje takmer celý profesionálny život, no pozerá sa naň z opačného konca sveta? Hosťom Vedeckého podcastu SAV je profesor Susumu Nagayo, japonský slovakista, jazykovedec a historik, ktorý sa Slovensku a slovenčine venuje už niekoľko desaťročí.

Prvýkrát prišiel do Bratislavy v roku 1979. V rozhovore spomína na svoje prvé stretnutie so Slovenskom počas normalizácie, vysvetľuje, čo ho priviedlo k štúdiu slovanských jazykov a ako sa od ruštiny a češtiny postupne dostal k slovenčine.

Dozviete sa tiež, aké rozdielne sú slovenčina a japončina, čo znamená prekladať medzi dvoma vzdialenými jazykmi a ako túto prácu mení umelá inteligencia. Profesor Nagayo približuje aj svoju zbierku vzácnych slovenských kníh.

Významná časť rozhovoru patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a jeho pôsobeniu v Japonsku v roku 1918. Susumu Nagayo vysvetľuje, ako ho dve historické fotografie priviedli k dlhoročnému pátraniu po Štefánikových japonských stopách a po osudoch československých legionárov vo východnej Ázii.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie stredoveká princezná, mnohí si predstavia nádherné šaty, hrady a život ako z rozprávky. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV rozprávame o tom, ako vyzeral skutočný život na stredovekých kráľovských a šľachtických dvoroch a prečo by sama princeznou byť nechcela.

Dozviete sa, ako vychovávali budúcich kráľov, čo všetko sa museli učiť a prečo sa už v stredoveku zdôrazňovalo, že zlý učiteľ môže narobiť veľa škody. Hostka vysvetľuje aj to, prečo boli princezné často najmä nástrojom sobášnej politiky a aké možnosti mali ženy, ktoré napriek dobovým obmedzeniam dokázali výrazne zasiahnuť do politiky a hospodárenia krajiny.

Rozhovor približuje osudy Márie Uhorskej, Barbory Celjskej či Alžbety Luxemburskej a ukazuje, že obraz stredovekých žien býva oveľa pestrejší, než nám ponúkajú zaužívané predstavy.

Daniela Dvořáková hovorí aj o práci historičky v archívoch, o vzácnych stredovekých prameňoch a o chvíľach, keď dokáže jediný dokument úplne zmeniť pohľad na historickú osobnosť.

Vypočujte si epizódu nahrávanú na festivale Pohoda o kráľoch, princeznách, stredovekých klebetách a histórii, ktorá môže byť napínavá ako detektívka.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.