Vysoký krvný tlak nebolí a človek o ňom nemusí celé roky vedieť. V našich cievach pritom môžu postupne prebiehať zmeny, ktoré neskôr vedú k ateroskleróze, infarktu či ďalším vážnym komplikáciám. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s biochemičkou a kardiovaskulárnou fyziologičkou Oľgou Pecháňovou z Centra experimentálnej medicíny SAV rozprávame o tom, čo sa pri hypertenzii skutočne deje v našom organizme. Dozviete sa, prečo sú cievy oveľa viac než iba „trubice“, akú úlohu zohráva endotel a prečo môže aj jednoduchá molekula oxidu dusnatého ovplyvňovať náš krvný tlak. Rozhovor sa venuje aj oxidačnému stresu, ateroskleróze a tomu, prečo môže byť infarkt iba náhlym vyvrcholením ochorenia, ktoré sa vyvíjalo celé roky. Oľga Pecháňová vysvetľuje aj to, čo môžeme pre svoje cievy urobiť pohybom a stravou, ako fungujú polyfenoly a či je naozaj zdravé dať si pohár červeného vína. Približuje tiež aktuálny výskum dlhodobého covidu a rozdiely v reakcii zdravého organizmu a organizmu s pridruženými ochoreniami. Vypočujte si epizódu o tom, čo sa v našich cievach odohráva dávno predtým, než sa objavia vážne zdravotné problémy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Čo môže o Slovensku vedieť človek, ktorý sa mu venuje takmer celý profesionálny život, no pozerá sa naň z opačného konca sveta? Hosťom Vedeckého podcastu SAV je profesor Susumu Nagayo, japonský slovakista, jazykovedec a historik, ktorý sa Slovensku a slovenčine venuje už niekoľko desaťročí.

Prvýkrát prišiel do Bratislavy v roku 1979. V rozhovore spomína na svoje prvé stretnutie so Slovenskom počas normalizácie, vysvetľuje, čo ho priviedlo k štúdiu slovanských jazykov a ako sa od ruštiny a češtiny postupne dostal k slovenčine.

Dozviete sa tiež, aké rozdielne sú slovenčina a japončina, čo znamená prekladať medzi dvoma vzdialenými jazykmi a ako túto prácu mení umelá inteligencia. Profesor Nagayo približuje aj svoju zbierku vzácnych slovenských kníh.

Významná časť rozhovoru patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a jeho pôsobeniu v Japonsku v roku 1918. Susumu Nagayo vysvetľuje, ako ho dve historické fotografie priviedli k dlhoročnému pátraniu po Štefánikových japonských stopách a po osudoch československých legionárov vo východnej Ázii.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie stredoveká princezná, mnohí si predstavia nádherné šaty, hrady a život ako z rozprávky. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV rozprávame o tom, ako vyzeral skutočný život na stredovekých kráľovských a šľachtických dvoroch a prečo by sama princeznou byť nechcela.

Dozviete sa, ako vychovávali budúcich kráľov, čo všetko sa museli učiť a prečo sa už v stredoveku zdôrazňovalo, že zlý učiteľ môže narobiť veľa škody. Hostka vysvetľuje aj to, prečo boli princezné často najmä nástrojom sobášnej politiky a aké možnosti mali ženy, ktoré napriek dobovým obmedzeniam dokázali výrazne zasiahnuť do politiky a hospodárenia krajiny.

Rozhovor približuje osudy Márie Uhorskej, Barbory Celjskej či Alžbety Luxemburskej a ukazuje, že obraz stredovekých žien býva oveľa pestrejší, než nám ponúkajú zaužívané predstavy.

Daniela Dvořáková hovorí aj o práci historičky v archívoch, o vzácnych stredovekých prameňoch a o chvíľach, keď dokáže jediný dokument úplne zmeniť pohľad na historickú osobnosť.

Vypočujte si epizódu nahrávanú na festivale Pohoda o kráľoch, princeznách, stredovekých klebetách a histórii, ktorá môže byť napínavá ako detektívka.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2040? V špeciálnej festivalovej epizóde Vedeckého podcastu SAV z Pohody diskutujú predseda SAV Martin Venhart, Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a analytik Martin Smatana o tom, prečo Slovensko potrebuje dlhodobú víziu, ktorá presiahne jedno volebné obdobie.

Dozviete sa, na čom môže Slovensko pri svojom ďalšom rozvoji stavať a aké výzvy ho čakajú v najbližších rokoch. Hostia hovoria o starnutí populácie, zdravotníctve, klimatickej zmene, vode, energetike, regionálnych rozdieloch aj odchode mladých ľudí do zahraničia.

Rozhovor sa venuje aj tomu, ako premeniť víziu na konkrétne kroky a prečo úspech krajiny nemožno merať iba ekonomickým rastom. Dôležitými témami sú kvalita života, dôvera v inštitúcie, polarizácia spoločnosti a schopnosť štátu plánovať dlhodobo a rozhodovať sa na základe dát a vedeckých poznatkov.

Vypočujte si diskusiu o tom, aké Slovensko chceme v roku 2040 a čo musíme urobiť už dnes, aby sa nám v ňom dobre žilo.

Diskusiu môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Slovensko získalo nový národný superpočítač PERUN. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s Luciou Demovičovou a Filipom Holkom z Výpočtového strediska Centra spoločných činností SAV rozprávame o tom, čo superpočítače vlastne sú, ako fungujú a prečo sú nevyhnutné pre moderný vedecký výskum.

Dozviete sa, ako dokáže PERUN spracovávať obrovské množstvá dát, prečo je energeticky efektívny a aké možnosti prináša vedcom, univerzitám aj firmám. Hostia vysvetľujú, ako sa využíva pri modelovaní zložitých procesov, vývoji umelej inteligencie či simuláciách, ktoré by na bežných počítačoch trvali neúmerne dlho.

Rozhovor sa venuje aj budúcnosti vysokovýkonného počítania, kvantovým počítačom a tomu, ako môže táto infraštruktúra pomôcť posunúť slovenský výskum a inovácie na vyššiu úroveň.

Vypočujte si epizódu o technológii, ktorá sa stáva jedným zo základných nástrojov modernej vedy.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie science fiction, väčšina z nás si predstaví svetoznáme mená ako Jules Verne, Isaac Asimov či Frank Herbert. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa však rozprávame o menej známom, no mimoriadne zaujímavom fenoméne – československej sci-fi literatúre počas obdobia normalizácie. Našou hostkou je Olha Norba z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

Dozviete sa, čo znamenal pojem „šedá zóna“ v literatúre, ako fungovali autori na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej kultúry a prečo sa práve sci-fi stalo priestorom pre spoločenskú kritiku. Reč bude aj o dystópiách, utópiách a spôsoboch, akými autori dokázali hovoriť o problémoch svojej doby bez toho, aby ich diela skončili v zásuvke.

Olha Norba približuje tvorbu Alty Vášovej, Jána Feketeho či Alfonza Bednára a vysvetľuje, ako sa v ich dielach objavovali motívy moci, manipulácie, technológií či budúcnosti. Rozprávame sa aj o tom, prečo mnohé z týchto textov pôsobia aktuálne aj dnes a ako sa po roku 1989 menili ich interpretácie.

Vypočujte si epizódu o literatúre, ktorá sa pozerala do budúcnosti, no zároveň dokázala veľmi presne komentovať svoju prítomnosť.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie matematika, väčšina z nás si predstaví čísla, vzorce a možno aj nepríjemné spomienky zo školy. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s matematičkou Emíliou Haluškovou z Matematického ústavu SAV o svete abstraktnej matematiky, logiky a algebraických štruktúr. Vysvetľuje, čo sú monounárne algebry a prečo aj veľmi abstraktné matematické objekty môžu pomáhať rozvíjať moderné matematické myslenie.

Dozviete sa, čo vlastne znamená algebraická štruktúra a ako matematici skúmajú vzťahy medzi objektmi pomocou pravidiel a operácií. Reč bude aj o tom, prečo matematika nie je len o počítaní, ale najmä o logike, štruktúrach a spôsobe uvažovania. Emília Halušková približuje aj to, ako sa abstraktná matematika prepája s rozvojom kritického myslenia.

V podcaste sa rozprávame aj o popularizácii matematiky a o tom, ako ju priblížiť deťom hravou formou. Hostka vysvetľuje, prečo pri práci s deťmi využíva rozprávky, papierové skladačky či logické hry a ako môže matematika podporovať kreativitu aj predstavivosť.

Vypočujte si epizódu o tom, že matematika nemusí byť strašiakom, ale fascinujúcim svetom pravidiel, logiky a objavovania.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie Slovenské národné povstanie, väčšina z nás si predstaví hrdinský boj proti nacizmu. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV o tom, aká bola realita SNP a prečo ju nemožno vnímať čierno-bielo.

Dozviete sa, aká bola situácia na Slovensku pred vypuknutím povstania, prečo sa odboj formoval postupne a čo všetko ovplyvnilo jeho vznik v roku 1944. Hosť približuje aj to, prečo nebol odboj jednotný a akú úlohu zohrávali rôzne skupiny, od vojakov a partizánov až po civilistov.

Rozhovor sa venuje aj úlohe menšín, žien a zahraničných bojovníkov, ktorí sa na povstaní podieľali, ako aj tomu, ako sa vtedajšie informácie šírili popri propagande. Martin Posch vysvetľuje, prečo je dôležité vnímať SNP nielen ako vojenskú operáciu, ale aj ako politické a morálne rozhodnutie.

Vypočujte si epizódu o udalosti, ktorá zásadne ovplyvnila smerovanie Slovenska a dodnes formuje naše chápanie dejín.

Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.