Prečo nás silnejšie zasiahne predstava toho, čo môžeme stratiť, než toho, čo môžeme získať? Prečo sa pod tlakom niekedy ešte pevnejšie držíme svojho názoru? A nakoľko si vôbec uvedomujeme, čo všetko ovplyvňuje naše každodenné rozhodnutia? Psychologička a profesionálna vyjednávačka Lenka Osičková sa venuje psychológii rozhodovania a etickému ovplyvňovaniu. V rozhovore s Katarínou Strýčkovou vysvetľuje, prečo nie sme pri rozhodovaní takí racionálni, ako si radi myslíme, ako na nás pôsobia strach, neistota či potreba zostať verní vlastným presvedčeniam a prečo nás fakty niekedy nedokážu presvedčiť ani vtedy, keď ich máme pred sebou. V rozhovore sa dozviete viac o tom, kde sa končí legitímna snaha niekoho ovplyvniť a začína manipulácia, prečo naša myseľ reaguje na určité podnety automaticky a ako tieto mechanizmy využíva informačné prostredie a sociálne siete, a tiež o tom, či nám poznanie toho, ako sme ovplyvniteľní, môže pomôcť lepšie rozumieť vlastným rozhodnutiam, aj rozhodnutiam ľudí okolo nás.

Čo znamená starať sa o človeka, ktorý sa v závere života stane odkázaným na pomoc druhých? Takáto starostlivosť vstupuje do vzťahov, ktoré už existujú, a mení ich. Do blízkosti a lásky môže priniesť únavu, hnev či pocit viny, do dovtedajšej samostatnosti potrebu prijať pomoc a celkom dôverovať druhému. Hostkou podcastu V ženskom rode je Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií - Nezabudnutí. S Katarínou Strýčkovou sa rozprávajú o starostlivosti ako o vzťahu, o dôstojnosti a zraniteľnosti človeka, ale aj o tom, čo dlhodobá starostlivosť prináša do života celej rodiny. Osobitnú podobu dostávajú tieto otázky v závere života. „Paliatíva je v prvom rade o živote v jeho najzraniteľnejšej fáze,“ hovorí v rozhovore Stískalová. Rozprávajú sa preto aj o možnosti zostať doma s podporou mobilného hospicu, a tiež o deťoch, ktoré sú súčasťou rodinnej skúsenosti s vážnou chorobou a zomieraním. Ako s nimi o smrti blízkeho človeka hovoriť? Kedy ich v snahe chrániť pripravujeme o možnosť porozumieť tomu, čo sa v ich rodine deje? Rozhovor napokon smeruje aj k nám samým: k prijímaniu pomoci a strate samostatnosti, ale aj k tomu, prečo má zmysel hovoriť s najbližšími o vlastných predstavách a želaniach na záver života ešte v čase, keď o nich môžeme hovoriť pokojne a sami za seba.

Prečo Homér začína Odyseu príbehom syna, a nie samotného Odysea? Je Penelopa len symbolom vernosti? A čo vlastne znamená návrat domov, ak sa za dvadsať rokov zmení človek aj svet okolo neho? Klasická filologička, spisovateľka a pedagogička Karlovej univerzity v Prahe Sylva Fischerová ukazuje Homérovu Odyseu ako živý príbeh o vojne, dospievaní, návratoch, identite aj o schopnosti rozpoznávať - ľudí, situácie, vlastné hranice aj seba samých. Nová epizóda V ženskom rode Kataríny Strýčkovej je pozvaním znovu objaviť jednu z najstarších kníh západnej civilizácie ako príbeh, ktorý dodnes kladie otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede.