Spisovateľ Dušo Martinčok vo svojej novej knihe Zoja opisuje komplikovanosť medziľudských vzťahov, pocity osamelosti aj potrebu samoty. Hlavnú hrdinku Zoju považuje za súčasť seba. Rovnako ako ona v príbehu, aj Martinčok sa v skutočnom živote zaľúbil do nového človeka počas toho, ako žil v stabilnom partnerstve. „Bol to pre mňa mimoriadne silný a zaujímavý zážitok. Otriasol mnou a Zoja mi ho pomáhala uniesť,“ hovorí v rozhovore o kvalitách dobrého medziľudského vzťahu, prekonávaní manželskej krízy, dospievaní s queer identitou aj o dôležitosti vytvárania komunít.

:Učitelia ju v škole chválili za dobré známky a aktivitu, no ignorovali, že bola spolužiakmi šikanovaná. Viktoriia Haberajter v podcaste Terapia slovom hovorí o pocitoch hnevu, strachu, ale i hanby, ktoré prežívala počas dospievania. Keď pred štyrmi rokmi pre vojnu opustila rodnú Ukrajinu a usídlila sa v Seredi, opäť cítila obavy i neistotu. Náročné emócie sa rozhodla pretaviť do pomoci iným a vďaka predošlým profesionálnych skúsenostiam založila rozvojový program Výnimocná zameraný na na budovanie sebavedomia a sebahodnoty dospievajúcich dievčat.

Fotením umierania chcela spoznať samu seba, ale i vytvoriť bezpečný priestor na premýšľanie a diskusiu o poslednom momente človeka, ktorý je zároveň určujúcom životným okamihov pre jeho milovaných. Fotografka Gabriela Teplická vo svojej najnovšej sérii Moment: Dotyk smrti dokumentuje smrť. „Prekvapenie prišlo vo chvíli, keď som si uvedomila, že práve rozprávaním sa o smrti počas života pre nás smrť prestáva byť niečím zlým, tabu,“ hovorí v podcaste Terapia slovom. V rozhovore opisuje príbehy ľudí, ktorí už nie sú medzi nami a ktorých fotila, spôsob, akým sa vyrovnala s náhlou smrťou svojho otca a aj dôvody, prečo je dôležité netabuizovať smrť a môcť o nej hovoriť vlastnými slovami.