Začala miznúť kozmetika, oblečenie, hračky či káva. Drobné krádeže sú fenoménom, s ktorým obchodníci v posledných mesiacoch zvádzajú ťažký boj. „Je to brutál,“ takto opisuje situácia jeden z ochrankárov predajni v hlavnom meste. Na poplach bijú už aj zástupcovia samospráv po celom Slovensku, občania sa im totiž sťažujú, že sa prestávajú cítiť bezpečné. Nárast malých krádeží je tak po zmene Trestného zákona realitou.

Prečo presne sa na Slovensko zvyšuje počet takzvaných horalkových krádeží? Je to naozaj v obchodoch také zlé? A majú sa občania obávať o svoju bezpečnosť?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý sa téme venoval. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.

Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.

V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.

Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu.

„Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák.

Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?

O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.

Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.

Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.

Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.

Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.

Nahrával Peter Hanák.

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.

Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?

Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.

Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.

Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.

Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.

Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?

„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.

Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.