Výrazne predražené výstavné plochy, neoprávnené výdavky na letenky i ubytovanie, drahá a nepoužitá projektová dokumentácia. NKÚ vystavil šafáreniu na EXPO Osaka tvrdý účet. Celková škoda sa šplhá k sume 900-tisíc. Prípad putuje na prokuratúru a šéf NKÚ vyzýva k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti.

Jeden štvorcový meter výstavnej plochy za skoro 112-tisíc, čo je 19-násobne viac ako v prípade dubajského EXPA. Pri príprave štát vynaložil na architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu 1,4 milióna, čo je približne dvanásťnásobok nákladov v porovnaní s Dubajom. Prokuratúre boli odstúpené i zistenia týkajúce sa neoprávnenosti výdavkov na letenky a ubytovanie v celkovej výške ďalších 450-tisíc. Sčítané a podčiarknuté: Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu zistili, že v prípade EXPA v japonskej Osake bolo nehospodárne vynaložených takmer 900 tisíc eur a preto NKÚ odstupuje závery svojej kontroly orgánom prokuratúry.

"Ide o veľmi arogantné ponímanie zodpovednosti, ktoré majú nominanti vo funkciách štátnych podnikov. Toto je už na hrane trestného zákona a sme presvedčení, že je najvyšší čas aby sa kompetentní brali na zodpovednosť,” hovorí o šafárení s verejnými zdrojmi v japonskej Osake v gescií aktuálnej vládnej moci predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

“Ukazuje sa, že zatiaľ čo od ľudí žiadali uťahovanie opaskov, oni sami organizovali za štátne peniaze ranné opiáše a bezbrehé žúrky. Slovensko zažívalo obrovskú vládnu krízu, ľudia chudobneli a pán minister si z vládneho Expa urobil súkromnú cestovnú kanceláriu,” takto kritizoval plytvanie v Dubaji vtedajší líder opozície Robert Fico.

Dnes, už ako premiér Fico, však on - i jeho ministri, zodpovedajú za obdobné, ak nie ešte horšie plytvanie a rozdiel bude zrejme iba v zemepise, namiesto Dubaja sa tentoraz šafárilo v japonskej Osake.

To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.

Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?

Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny?

V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania.

V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.

Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály?

Nahrával Peter Hanák.

Slovenskí pätnásťroční žiaci vedia vyriešiť zložitú rovnicu a bez problémov sa orientujú v digitálnom svete. Keď si však majú prečítať jednoduchý text s porozumením, nastáva problém. Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukázali, že v čítaní slovenskí žiaci výrazne zaostávajú, v matematike však prekročili priemer krajín OECD a v prírodných vedách sme si polepšili o 13 bodov. Aj keď hovorí minister školstva Tomáš Drucker o „malom povzbudení”, analytik Róbert Chovanculiak upozorňuje, že výsledky je nutné vnímať v kontexte.

„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.

Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo je dôležité pripomínať si obete Židovského kódexu a vracať anonymným číslam ich skutočné mená.
• Ako osobná tragédia v rodine priviedla novinárku Ľubu Lesnú k iniciatíve Čítanie mien obetí holokaustu.
• Prečo je odmietanie či zrušenie premietania dokumentárnych filmov o holokauste nebezpečným varovným signálom.
• Aký je zásadný rozdiel medzi legitimnou kritikou politiky a nebezpečným skrytým antisemitizmom.

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Kapitulácia štátu pred Pentou. Tak hodnotí kúpu Unionu poisťovňou Dôvera bývalá šéfka ÚDZS Renáta Bláhová. Podľa nej smerujeme k americkému modelu zdravotnictva.

„My odovzdávame bezplatnú zdravotnú starostlivosť do rúk dravca, ktorý nemá ústavné povinnosti, ale iba právo podnikať. Článok 40 Ústavy sa tak stáva čoraz viac virtuálnym," tvrdí Bláhová. Podľa nej by tento obchod mal pozastaviť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Kauza Gorila mala byť koncom éry finančných skupín, stal sa však presný opak. Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union a Penta tak posilňuje svoju moc v rezorte zdravotníctva.

Odkúpenie Unionu tak buduje monopoly finančných žralokov tam, kde ide o naše zdravie, životy i miliardy z verejných odvodov.

Ako je možné, že štát nečinne prihliada na postupnú likvidáciu hospodárskej súťaže a akú rolu v tom hrá mentálna pirueta Roberta Fica? Hrozí nám dvojkoľajné zdravotníctvo - jedno pre tých, ktorí si ho môžu finančne dovoliť a druhé pre nás ostatných?

No a budeme si platiť - z našich povinne vymáhaných zdravotných odvodov, aj mnohomiliónové daňové doruby a pokuty poisťovne Dôvera?

Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aktuálne daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou.

„Slovenský systém zdravotného poistenia je komiks, smerujeme k americkému modelu zdravotníctva pre bohatých. Štát sa správa na hrane Ústavy, je najvyšší čas na účinnú legislatívnu brzdu, napríklad na zákaz krížového vlastníctva,” tvrdí Bláhová.

Podcast pripravil Braňo Dobšinský

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.

V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo podľa politológa Radoslava Štefančíka vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
• Aké sú hlavné príčiny volebného víťazstva pravicových extrémistov v Nemecku a prečo zlyhal koncept občianskeho vzdelávania.
• Prečo považuje nápad prezidenta Petra Pellegriniho na vznik širokej koalície za najmúdrejší, aký doteraz vyslovil.
• Čo sa v skutočnosti skrýva za náhlym koncom Lukáša Machalu na ministerstve kultúry.
• Ako politológ hodnotí nákupy miliónových nehnuteľností Ľuboša Blahu či Juraja Gedru a rozpor s ich politickou rétorikou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?

„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.

O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”

Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.