Už štyri roky svieti vo verejných financiách červená kontrolka. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, a teda služieb, ktoré nám štát poskyskytuje, sa situácia nezlepšuje.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v podcaste vysvetľuje, čo to znamená, keď máme neudržateľné verejné financie a dokedy to budú veritelia tolerovať.

„Už počas kovidovej krízy malo Slovensko problém s financovaním,“ pripomína Tóth, hoci vtedy bol problém len krátkodobý.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je na tretej najhoršej úrovni od roku 2011. „Lenže v roku 2011 tu bola finančná kríza, v roku 2020 pandémia a v roku 2022 energetická kríza. Dnes tu až také problémy nie sú, o to je to horšie,“ hovorí Tóth.

Vláda si v najnovších rozpočtových plánoch v povedala, že deficit už nezníži pod tri percentá HDP, ale budú jej stačiť schodky nad štyrmi percentami. To je zníženie ambícií o 1,8 miliardy eur, prepočítava Tóth. Ani tento cieľ sa však nemusí podariť dosiahnuť bez ďalších konsolidačných opatrení.

Podcast pripravil Vladimír Amrich

„Prípad Róberta Remiáša je živou výčitkou do dnešných dní“, hovorí novinárka Ľuba Lesná. „Je to presné zrkadlo toho, čo sa dialo vtedy, a tým, že sme si to zrkadlo nevyčistili, tak sa to znovu vracia“, dodáva.

Aj tohtoročný 29. apríl je dňom, keď si pripomíname doteraz nepotrestanú vraždu Roberta Remiáša. Bývalého policajta, ktorý bol spojkou na svedka únosu syna prezidenta Michala Kováča. Za nástražným systémom pod jeho autom je od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu. Prípad je aj po tridsiatich rokoch bez trestu. Zostáva stále najväčšou škvrnou Mečiarovej garnitúry a jeho tajnej služby.

Jej tridsiate výročie si pripomíname v atmosfére, keď si šéfka Nadácie zastavme korupciu našla pod oknami rozbité auto a mimovládne organizácie sú na pranieri premiéra a koaličných poslancov.

Remiášov prípad si pripomenieme s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Participatívny rozpočet. Nástroj, ktorý mal vrátiť moc do rúk ľuďom, aby sami rozhodli, či chcú nové ihrisko, opraviť chodník alebo oživiť komunitnú záhradu. Skrátka, demokracia v praxi za verejné peniaze. Jeho využívanie v Prešovskom kraji však vzbudzuje otázky.

Z 57 projektov, ktoré prešli do finále o župných 390-tisíc eur, je ich celých 51 priamo naviazaných na cirkevné subjekty. Teda takmer 90 percent. Zvyšok? Šesť projektov pre všetkých ostatných.

Ako je možné, že v obci so 650 obyvateľmi pribudne za dva dni 1200 hlasov? A je zateplenie fasády farskej budovy skutočne tou verejnou službou a inováciou, ktorú má participatívny rozpočet podporovať?

Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Ruže pre dámy, guláš zadarmo, prvotriedne ozvučenie a kolóny autobusov, ktoré zvážajú voličov z celého Slovenska. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úprimnú oslavu Medzinárodného dňa žien. Lenže v politike nič nie je zadarmo – a pri strane Smer to platí doslova.

Zatiaľ čo iné strany po voľbách šetria alebo sa sústredia na parlamentné debaty, Robert Fico neponecháva nič na náhodu. Aj v nevolebnom roku 2025 roztočil Smer miliónový kolotoč marketingu. A keď hovoríme miliónový, myslíme to vážne. Účtovná uzávierka vládnej strany totiž odhalila cifru, ktorá vyráža dych: takmer 1,7 milióna eur investovaných do pódií, hudby a dopravy.

Pre porovnanie – je to šesťdesiatkrát viac, než do kontaktu s voličmi investovala koaličná SNS, a sumy, ktoré na kampaň vynakladá opozícia, vyzerajú pri Smere ako drobné na kávu. Ide o politické umenie, alebo si Smer svoju dominanciu jednoducho kupuje cez pompézne akcie, ktoré si nikto iný nemôže dovoliť?

Pád dlhoročnej stálice maďarskej politiky a hviezdy globálnej konzervatívnej politiky – Viktora Orbána, ukázal, že každý politik je nahraditeľný a - ako sa na Slovensku hovorí, “žiadne stromy nerastú až do neba.” Víťazstvo orbánovho vyzývateľa Pétera Maďara tak otvorilo i otázku o ďalšej politickej budúcnosti jeho verného politického spojenca a stálice slovenskej politiky Roberta Fica.

Prakticky okamžite sa tak na slovenskej politickej scéne (po koľký krát už) opäť otvorila téma integrácie roztrieštených opozičných síl. Dokáže naša opozícia pretaviť tento vietor možnej zmeny a transformovať nádeje do hmatateľného politického výsledku či sa to všetko zasa utopí v ďalšom nekonečnom hľadaní bĺch v kožuchu? Pôjde Robert za Viktorom a dočkáme sa slovenského “Maďara”? A čo by mohlo byť tým slovenským “vetrom zmeny”? Témy pre publicistu Sama Marca.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.

Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.

Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.

Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?

V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.

Slovenskou politikou opäť hýbe téma spájania politických strán. Budúci rok čakajú krajinu parlamentné voľby a už teraz sa spomínajú stratégie opozície, ako ich vyhrať.

Kým líder najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka vidí v spájaní záchranné koleso, zvyšok opozície o tom nechce ani počuť.

Je spájanie politických strán len ilúziou, ktorá môže naraziť na odpor voličov? A môže sa zopakovať rok 1998, keď spojená opozícia porazila Vladimíra Mečiara?

Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk Martinom Slizom.

„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval.

Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.

Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)

Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.

Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.

A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.

Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?

Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.