Už štyri roky svieti vo verejných financiách červená kontrolka. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, a teda služieb, ktoré nám štát poskyskytuje, sa situácia nezlepšuje.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v podcaste vysvetľuje, čo to znamená, keď máme neudržateľné verejné financie a dokedy to budú veritelia tolerovať.

„Už počas kovidovej krízy malo Slovensko problém s financovaním,“ pripomína Tóth, hoci vtedy bol problém len krátkodobý.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je na tretej najhoršej úrovni od roku 2011. „Lenže v roku 2011 tu bola finančná kríza, v roku 2020 pandémia a v roku 2022 energetická kríza. Dnes tu až také problémy nie sú, o to je to horšie,“ hovorí Tóth.

Vláda si v najnovších rozpočtových plánoch v povedala, že deficit už nezníži pod tri percentá HDP, ale budú jej stačiť schodky nad štyrmi percentami. To je zníženie ambícií o 1,8 miliardy eur, prepočítava Tóth. Ani tento cieľ sa však nemusí podariť dosiahnuť bez ďalších konsolidačných opatrení.

Podcast pripravil Vladimír Amrich

„Prípad Róberta Remiáša je živou výčitkou do dnešných dní“, hovorí novinárka Ľuba Lesná. „Je to presné zrkadlo toho, čo sa dialo vtedy, a tým, že sme si to zrkadlo nevyčistili, tak sa to znovu vracia“, dodáva.

Aj tohtoročný 29. apríl je dňom, keď si pripomíname doteraz nepotrestanú vraždu Roberta Remiáša. Bývalého policajta, ktorý bol spojkou na svedka únosu syna prezidenta Michala Kováča. Za nástražným systémom pod jeho autom je od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu. Prípad je aj po tridsiatich rokoch bez trestu. Zostáva stále najväčšou škvrnou Mečiarovej garnitúry a jeho tajnej služby.

Jej tridsiate výročie si pripomíname v atmosfére, keď si šéfka Nadácie zastavme korupciu našla pod oknami rozbité auto a mimovládne organizácie sú na pranieri premiéra a koaličných poslancov.

Remiášov prípad si pripomenieme s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Participatívny rozpočet. Nástroj, ktorý mal vrátiť moc do rúk ľuďom, aby sami rozhodli, či chcú nové ihrisko, opraviť chodník alebo oživiť komunitnú záhradu. Skrátka, demokracia v praxi za verejné peniaze. Jeho využívanie v Prešovskom kraji však vzbudzuje otázky.

Z 57 projektov, ktoré prešli do finále o župných 390-tisíc eur, je ich celých 51 priamo naviazaných na cirkevné subjekty. Teda takmer 90 percent. Zvyšok? Šesť projektov pre všetkých ostatných.

Ako je možné, že v obci so 650 obyvateľmi pribudne za dva dni 1200 hlasov? A je zateplenie fasády farskej budovy skutočne tou verejnou službou a inováciou, ktorú má participatívny rozpočet podporovať?

Podcast pripravila Kristína Braxatorová