Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.

Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.

Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.

Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.

Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“

Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.

Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.

Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Letná príprava hokejistov je v plnom prúde a výnimkou nie je ani defenzívna opora popradských „kamzíkov“ Peter Bjalončík. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol práve on, aby odhalil zákulisie nielen svojej letnej driny, ale aj fungovania jedného z najambicióznejších slovenských klubov.

Diváci sa dozvedia, prečo sa rozhodol vymeniť podtatranský vzduch za bratislavský ľad a aké to je, keď sa na jednom klzisku stretne extraligový obranca s hviezdami zámorskej NHL.

Peter Bjalončík veľmi úprimne a s nadhľadom opisuje priepastný rozdiel medzi bežnými ligovými hráčmi a elitou, pričom s úsmevom priznáva, že v letných zápasoch do plných súbojov radšej nejde a má pred veľkými menami rešpekt: „Nechcem nikoho spochybňovať, ale je iné, keď hráte štvrtý útok s nejakými priemernými slovenskými hráčmi, a keď hráte prvý útok s hráčmi, ktorí majú stovky zápasov v NHL alebo v nejakej švédskej lige.“

Rozhovor sa však rýchlo preklopí od odľahčených letných tém k tvrdej extraligovej realite. Poprad je historicky najväčším slovenským klubom, ktorý stále čaká na svoj premiérový majstrovský titul. Peter Bjalončík, ako domáci odchovanec, vníma tento tlak mimoriadne citlivo. V podcaste detailne rozoberá popradskú mentalitu, frustráciu z náročných play-off sérií a najmä rivalitu s úradujúcim majstrom z Nitry, ktorý bol v uplynulej sezóne pre Popradčanov opäť neprekonateľnou prekážkou.

Vysvetľuje tiež, ako túto rivalitu vnímajú zahraniční hráči v porovnaní s domácimi srdciarmi, pre ktorých je klub z rodného mesta viac než len bežným zamestnávateľom: „Chalani, ktorí prídu z iných miest, to neriešia až tak, ako možno my. Nám neostáva nič iné, len pracovať a chcieť sa dostať už cez semifinále.“

Okrem iného poodhalí aj vtipné pikošky z kabíny, napríklad to, ako jeho sestra učí dcéru jedného zo zámorských legionárov, či ako sa on sám snaží prekonávať jazykovú bariéru s importmi zvučných mien a pomáhať im v adaptácii.

Moderátori sa s hosťom dotkli aj veľmi dôležitej a často tabuizovanej témy – finančnej gramotnosti slovenských hokejistov. Peter Bjalončík otvorene hovorí o tom, či si mladí hráči z prvých výplat kupujú drahé športové autá a luxusné hodinky, alebo či sa v modernej dobe už viac myslí na zadné vrátka a racionálne narábanie s peniazmi.

Na záver nebude chýbať tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie perličky z jeho kariéry, vrátane spomienok na legionárčenie vo Fínsku a vo Francúzsku. Zistíte, prečo je podľa neho fínsky rap v šatni absolútnou katastrofou, prečo ho neustále prekvapuje talent Daniela Brejčáka a z akého pragmatického dôvodu by delovku od Patrika Laineho vlastným telom rozhodne neblokoval.

Má len 18 rokov, no už teraz píše príbeh, aký by mu mohli závidieť mnohí hokejoví rovesníci. Slovenský brankár s dominikánskymi koreňmi, Roberto Leonardo Henriquez, ktorého si v tohtoročnom drafte vybral zo 170. miesta slávny Boston Bruins, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk. S moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa podelil o zážitky, ktoré z neho robia jeden z najzaujímavejších prospektov nášho hokeja.

Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.

Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.

„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“

Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.

V rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.

Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.

„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!’ Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“

Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.

Draftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.

Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.

Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.

„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“

Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.