Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.

Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.

Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.

Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.

Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.

Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.

Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.

Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.’ Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.

„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.

Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.

Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.

V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.

Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.

Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.

Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.

Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.

Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.

Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”

V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.

Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.

Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.

V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.

V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”

S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”

Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.

V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.

Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.

Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.

Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”

Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.

V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.

Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.

V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.

V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.

Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.

Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.

Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”

Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.

Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.

Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”

Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.

Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.