Čo znamená starať sa o človeka, ktorý sa v závere života stane odkázaným na pomoc druhých? Takáto starostlivosť vstupuje do vzťahov, ktoré už existujú, a mení ich. Do blízkosti a lásky môže priniesť únavu, hnev či pocit viny, do dovtedajšej samostatnosti potrebu prijať pomoc a celkom dôverovať druhému. Hostkou podcastu V ženskom rode je Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií - Nezabudnutí. S Katarínou Strýčkovou sa rozprávajú o starostlivosti ako o vzťahu, o dôstojnosti a zraniteľnosti človeka, ale aj o tom, čo dlhodobá starostlivosť prináša do života celej rodiny. Osobitnú podobu dostávajú tieto otázky v závere života. „Paliatíva je v prvom rade o živote v jeho najzraniteľnejšej fáze,“ hovorí v rozhovore Stískalová. Rozprávajú sa preto aj o možnosti zostať doma s podporou mobilného hospicu, a tiež o deťoch, ktoré sú súčasťou rodinnej skúsenosti s vážnou chorobou a zomieraním. Ako s nimi o smrti blízkeho človeka hovoriť? Kedy ich v snahe chrániť pripravujeme o možnosť porozumieť tomu, čo sa v ich rodine deje? Rozhovor napokon smeruje aj k nám samým: k prijímaniu pomoci a strate samostatnosti, ale aj k tomu, prečo má zmysel hovoriť s najbližšími o vlastných predstavách a želaniach na záver života ešte v čase, keď o nich môžeme hovoriť pokojne a sami za seba.