Slovensko čelí historicky nízkej pôrodnosti a na sociálnych sieťach sa zároveň šíria rôzne vysvetlenia tohto trendu – od tvrdení o vplyve očkovania proti covidu až po konšpiračné teórie o depopulácii. Čo hovoria dáta, prečo sa dnes rodí menej detí a je Slovensko skutočne takou prorodinnou krajinou, ako sa často prezentuje? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s Janou Tuhou z Únie materských centier.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na manipulovanú fotografiu maďarského premiéra Pétra Magyara. Na sociálnych sieťach sa šírila fotografia, na ktorej mal Magyar z balkóna pri svojej kancelárii ukazovať ľuďom prostredník. Podľa Frankovskej však išlo o upravený obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú aj grafy ukazujúce pokles pôrodnosti po roku 2021, ku ktorým sa pridávajú rôzne dezinformačné vysvetlenia. Časť príspevkov tento vývoj spája s očkovaním proti covidu-19.

„Oni to jednoznačne spájajú s očkovaním, ani nie tak s covidom ako takým – nemajú pritom žiaden relevantný dôkaz,“ vysvetlila Frankovská.

V druhej časti podcastu Jana Tuhá z Únie materských centier upozornila, že na Slovensku sa podľa údajov Štatistického úradu skutočne rodí menej detí. Tento vývoj však nemožno vysvetľovať jedným jednoduchým dôvodom. Súvisí aj s tým, že deti dnes rodí menšia skupina žien.

„Nedá sa povedať, že by bol jeden faktor, ktorý spôsobuje pokles pôrodnosti. Pôrodnosť klesá celosvetovo, nie je to nejaká špecialita Slovenska alebo Európy. Ani demografi nevedia určiť presný dôvod, prečo sa to deje,“ uviedla Tuhá.

Podľa nej je dôležité hovoriť nielen o počte narodených detí, ale aj o podmienkach, v ktorých sa ľudia rozhodujú, či a kedy budú mať rodinu. Slovensko sa síce často označuje za prorodinnú krajinu, no v praxi podľa Tuhej mnohým rodičom chýba dostupná a kvalitná podpora.

Týka sa to napríklad dostupnosti jaslí a škôlok, možností zosúladiť prácu a rodinný život či podpory rodičov po narodení dieťaťa. Rodičia podľa nej často narážajú na systémové prekážky, ktoré im komplikujú každodenný život.

Tuhá zdôraznila, že debata o pôrodnosti by sa nemala zúžiť len na finančné dávky. Tie môžu rodinám pomôcť, no samy osebe nestačia. Dôležité je aj to, či majú rodičia stabilné bývanie, dostupné služby, podporu komunity a istotu, že po narodení dieťaťa nezostanú na všetko sami.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.

Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.

Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?

Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tímy hokejovej extraligy už pomaly finalizujú svoje súpisky, predstavujú posledné posily a chystajú sa na začiatok prípravy pred novou sezónou. V podcaste Trefné strieľanie na ŠPORT.sk využívame toto letné obdobie na rozhovory so zástupcami extraligových tímov o ich klube. Začíname generálnym manažérom HC Slovan Bratislava, naše pozvanie prijal Lukáš Havlíček. Hovoril o najnovšej posile Samuelovi Bučekovi, skladbe tímu na novú sezónu a prezradil aj zaujímavé veci z hokejového zákulisia.

Po teple prídu búrky, ochladenie a ešte horšia vlna horúčav, varuje klimatológ Jozef Pecho zo spoločnosti Gospace Labs. Na Česko už udreli aj desaťcentimetrové krúpy, príde zrejme aj prudký vietor. Zostať doma treba aj po búrke, nielen počas nej, čo dokazuje aj prípad úmrtia mladej olympioničky. Kedy sa máme pripraviť až na 45 stupňov? V teple sú podľa neho ľudia agresívnejší, spôsobujú viac autonehôd a vyššie teploty urýchľujú aj zomieranie starších a chorých ľudí. Prečo majú Apple zariadenia menej presnú predpoveď počasia ako Androidy?

V podcaste s Jozefom Pechom sa dozviete:

– od 1. minúty – kedy sa ochladí až o 15 stupňov;

– po 1:20 – že nás čaká ďalšia vlna horúčav, ktorá možno prekoná aj čerstvé rekordy;

– od 4:00 – že teplo k nám prišlo z Afriky a čím to je, že sa vzduch nestihol cestou ochladiť;

– po 6:00 – kedy bude u nás 45 stupňov;

– od 6:30 – že na dovolenky budeme chodiť namiesto Talianska k poľskému moru;

– po 10:00 – prečo nás nečaká nová doba ľadová a či sa niekde naozaj ochladí;

– od 11:00 – že teplo urýchľuje umieranie;

– po 13:00 – ako sa v teple znižuje výkonnosť a prečo je viac nehôd;

– od 14:00 – či sú ľudia v teple naozaj agresívnejší;

– po 16:00 – prečo sa cez víkend toľko ľudí utopilo;

– od 17:00 – aký alkohol vás v teple zabije;

– po 18:00 – aké nebezpečné búrky nás čakajú;

– od 20:00 – že ani po búrke by ste nemali vychádzať z domu;

– po 23:00 – či sa búrka dá presne predpovedať;

– od 25:00 – prečo AI predpovedá počasie nepresne;

– po 27:00 – prečo je predpoveď počasia v Apple zariadeniach nepresnejšia ako v Androidoch.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.

Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.

Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.

Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.

Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.

Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.

Nahrával Peter Hanák.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.

V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.

Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.

„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.

Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.

Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.

Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?

Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.